Gregorovce
Základné údaje o obci |
![]() |
Samosprávny kraj: Prešovský | |
Okres: Prešov | |
Rozloha: 1015 ha (10,15 km2) | |
Počet obyvateľov: 822 | |
Starosta: Ing. Slavomíra Daráková | |
Webstránka: www.obecgregorovce.sk |
História
Prvý krát sa obec spomína ako Gregorfalva v listine z roku 1248 medzi desiatimi osadami, ktoré boli oslobodené od platenia desiatkov, a ktorej si tri štvrtiny od miestnych farníkov v tomto roku privlastnil kráľ Belo IV. ako súčasť príjmov jeho panstva. Predtým patrila jágerskému biskupovi a zvyšná štvrtina desiatku naďalej ostala miestnemu farárovi. Základom názvu obce je meno Gregor, ktorý bol prvým zemianskym vlastníkom vznikajúcej dediny začiatkom 13. storočia. Gregorovi patrila dedina len krátko, pretože v už spomínanom roku 1248 pripadla kráľovi. Roku 1278 ju daroval kráľ Ladislav IV. do držby Petra a Alexandra, synov Michala de Myskouch, za pomoc v boji proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II., ktorí sa tu usadili. V neskorších storočiach patrila viacerým rodinám (Gergelyaky, Usz, Péchy). Počas 14. – 16. storočia patrila dedina miestnym zemanom a v 16. storočí aj mestu Prešov. V roku 1567 hospodárilo v obci 19 domácnosti, v roku 1600 základ sídliska tvorilo 26 obývaných poddanských domov, pričom tu bola aj kúria zemanov, kostol, škola a fara, v roku 1787 mala obec už 70 domov a 454 obyvateľov a v roku 1739 dedina vyhorela.
Poloha
Obec Gregorovce leží v rámci Slovenska excentricky, vo východnej časti republiky, na sever až severovýchod od krajského mesta Prešov (10 až 13 km) a tiež v blízkosti miest Veľký Šariš, Sabinov a Kapušany v nadmorskej výške približne 320 - 326 m n. m
Geologické pomery
Vyskytujú sa tu v najvyššom počte pieskovce a vápnite ílovce s prevahou zlepencov luténskeho veku ale aj vápnité prachovce, ílovce, pieskovce, tufity, pestré a uhoľné íly, uhlie, zlepence, organodetritické vápence (prešovské a čeľovské súvrstvie) egenburgského veku. Nájdeme tu aj ryolity a ryodacity, ktorých výskyt súvisí aj so vzdialenejším pohorím Slánske vrchy a hradným vrchom Kapušianskeho hradu, ktoré sú sopečného pôvodu. Okolie Stráže ako aj kopec sám je tvorený najmä pyroxenickými a amfibolicko-pyroxenickými andezitmi mladších stratovulkánov sarmatského a spodno-panónskeho veku. Miestami sa nachádzajú tufy a pemzové tufy.